Čas bežal. Prečítaných kníh pribúdalo. Prišli prvé zarobené peniaze, tzv. vlastné. Tie farebné papieriky boli prvý krát iba moje a mohol som si s nimi robiť, čo len chcem. Prišli aj prvé mesiace bez osobnej pomoci rodičov, tzv. vlastný život. Mal som pocit, že sa nikoho na nič nemusím pýtať. Sám budem o sebe rozhodovať. Sám si zariadim život podľa svojich predstáv. Lenže ako???
Pocit slobody a bezradnosti sa mi v tej dobe zlieval dokopy. Hodiny strávené nad knihami ľudí, čo sa v škole dobre učili, mi zrazu pripadali ako celkom zbytočné. Hodiny strávené pred televíznou obrazovkou sa javili ešte zbytočnejšie. Teraz síce viem, že úplne zbytočné neboli, no aj tak by som dnes čítal asi "trochu" inú literatúru a pozeral iné programy.
Tak ako sa obchodník na trhu snaži upútať našu pozornosť, aby sme si kúpili jeho tovar, tak sa aj mnohí ľudia a spoločnosť snažia upútať našu pozornosť na ich pravdu o svete. Niektoré pravdy o svete sú pre nás prínosnejšie, iné menej. Na tento informačný hluk si človek ľahko zvykne. Má pocit, že čím viac informácií má, tým viac je v obraze, tým viac je v centre diania. Mnoho z nás zostáva pri konzumácii nepodstatných správ po celý život. Ráno sa zobudíme zapneme rádio, na stole nám pristanú noviny, cestou do práce stretneme suseda, ktorý sa nám posťažuje ako je všetko predražené, v práci si pustíme pre istotu rádio, aby sme boli v obraze. Čo ak náhodou ... A podvečer zaparkujeme svoje telo pred televíznou obrazovkou, ktorá privedie celodenné vymývanie mozgu "dôležitými informáciami" k dokonalosti.
Tento proces sa opakuje. Čas beži, život nám preteká medzi prstami a my si jedného dňa uvedomíme, že síce vieme koľko mileniek vystriedal známy herec, ale nevieme ako si dať do poriadku rozpadnuté vzťahy v našom okolí. Že síce vieme, aký je HDP našej krajiny, ale nevieme ako splatiť niekoľko spotrebných úverov, ktoré sa s nami ťahajú už celé roky.
A čo vy? Kam investujete svoju pozornosť a čas vy???
Času máme veľa, len ho nesprávne využívame. (Benjamin Franklin)
