Ktosi múdry povedal, že konanie človeka v živote vedú v zásade dve hlavné pohnútky: túžba dobre vyzerať a túžba mať pravdu. Pre naplnenie oboch týchto ideálov dokážeme vynaložiť obrovské množstvo času, energie a peňazí. Problémom však je, že tak ako krása tak aj pravda sú značne závislé na subjektívnom hodnotení jedincov. Pri estetickom cítení sa tento fakt javí jednoznačnejší ako pri názorových rozdieloch. No aj napriek tomu je prítomný.
Jeden náš profesor na vysokej škole na hodine psychológie urobil s nami zaujímavý pokus: Vybral si niekoľko žiakov z triedy a ukázal im mincu. Každého sa postupne pýtal: Čo vidíš? Prvý žiak odpovedal: Vidím jedno euro. Druhý odpovedal: Vidím slovenský znak. Tretí odpovedal: Vidím nápis Slovenská republika.
Čo z toho vyplýva? Aj keď vnímame rovnakú skutočnosť, upriamujeme svoju pozornosť na rôzne jej časti. Naše názory a pravdy na ten istý fakt sa líšia. Častokrát sú proti sebe. Ako je to možné? Pri formovaní názorov nie je až tak dôležitá objektívna skutočnosť. Veľkú úlohu zohrávajú hlavne skúsenosti a prostredie minulého života dotyčnej osoby. Naša minulosť formuje náš súčasný pohľad na svet.
Ak vás v detstve uhryzol pes, je dosť možné, že sa v dospelosti budete báť psov a budete tvrdiť, že psy sú zlé a nevypočitateľné. Ak vám rodičia v detstve hovorili, že byť milionárom je nemorálne, asi budete mať zábrany stať sa milionárom a mienku svojich rodičov preberiete.
Je dobré nájsť a uvedomiť si pôvod svojich zažitých tvrdení. Naše názory usmerňujú naše konanie, stanovovanie si životných priorít. Ak nahradíme pravdy, ktoré nám škodia, pravdami, ktoré nás posúvajú vpred, náš život sa zmení na nepoznanie. Tá zmena je spočiatku nebadaná, pomalá, no postupom času sa stáva zmenou viditeľnou a zásadnou.
Odporúčam vám preto: Skúste aj vy nájsť pôvod svojich životných právd, ktoré vám formujú život. Zistíte tak, či sú skôr odrazom skutočnosti alebo vašich predchádzajúcich skúseností.
Nevidíme veci také, aké sú, ale také, akí sme my. (Anais Nin)
